Bene:
je tu príliš veľa bahna a tmy
a iba v okamih vieme, jak sme sami
tá zima je tak chladná, že až páli
a niekde tam v diali je svet
no je tak ďaleko a preč
že už nám si ledva vieme spomenúť vieš
každý z nás býval eh človekom,
každý z nás býval s človekom
pochop to, vidím ohnostoj
jak kriví ten časopriestor,
raz dávno tu býval čas a priestor
raz darmo hej (daj mi cigu Joe)
nech to predýcham, ty vieš,
že nedýcham len žmolím zo seba
a z tých špakov to posledné
sleduj, čo pár týždňov urobí z chlapov
ten vedľa strieľa veľa, má takú náturu,
ani by si nepovedal, že nemá maturu
a nie je sprostý, skôr mladý
a tak dúfa, že ju raz spraví
ked sa vráti a tak páli
jak ten chlad, chce sa vrátiť
sľúbil to mame a mamám sa neklame
a chlapci nikdy neplačú, haha
a celý ten svet sa rúti
jak dízlak až čakáš,
že kedy ho už trafí šľak
nech ho trafí šľak, a sa krúti
jak tá speváčka pred týždom s orchestrom
mala prsia jak svet
swingovali jedna radosť
jak ten orchester potom zmizla
a sme zostali sami (sme zostarli sami)
a dôvod, prečo hentí sú nepriateľ
je ten, že sú nie priateľ
že si od nich nevypýtaš tabak
tak si na nich musíš dávať bacha, tak bacha
tie noci sú chladné jak olovo
ked obloha sa leskne jak slzy
a my od toho strachu sme až drzí
vzťahy mrznú a potom nás to mrzí
ked odkrývame svoje vnútra
srdcia, seba a črevá (fuj)
a ten vedľa vôbec nebol poet, vôbec
ked riekol, že v Tomomvi je búrka
nič sa netočí viac než guľka ah nič,
sleduj, v Tomovi je búrka
a my tu, kde spoznávame tmu,
píšem riadky z ktorých tečie moja krv
Tomáš Janovic:
spomienka na slávne 20. storočie
striedavo sme kľučkovali medzi padajúcimi bombami
a padajúcimi hovnami
a všade samé čisté zásahy
Lyrik:
Luvinský odišiel domov
je to lucky boy
vliekli sme ho s prestrelenou nohou
až po zadný voj
ústup bol strastný, bejbe
všade ostrý boj
až mimo dostrelu
tých domov nastal pokoj
je to divná hra - najprv dlho čakáš
a potom príde strach, samota,
ked to začne padať
všade je oheň cez hluk
počuješ mužov plakať
a tí, čo odchádzajú pomalšie sa modlia k mamám
je taká zima, že nedokážem myslieť
a hýbem prstami v kanadách
rozdýchavam strach do výšiek
cez prsty mi prúdi teplá para
stráca sa v boroviciach k oblaku
čo pripomína padák
dáme im na frak, Joe, pripravení pobiť ich
my sme história, zúrime zo všetkých politík
v Begemone vyhral som pár Lucky Strike škatúľ
vo vzduchu je cítiť tabak, prdy z toľkých fazúľ
posledná noc pred útokom je tichá, je tma
vieme, že sú celkom blízko, ako hmla
do môjho srdca prehovára kaplán, odvážny chlap,
obchádza naše plytké hroby, chce nás pomazať
ou bejbe, prosím, keby tu skončím
tak roň tie slzy, ale nie zas príliš dlho
zabudni, ked som bol zlý, ked som bol zlý, ked som bol zlý
je tu príliš veľa bahna a tmy
a iba v okamih vieme, jak sme sami
tá zima je tak chladná, že až páli
a niekde tam v diali je svet
no je tak ďaleko a preč
že už nám si ledva vieme spomenúť vieš
každý z nás býval eh človekom,
každý z nás býval s človekom
pochop to, vidím ohnostoj
jak kriví ten časopriestor,
raz dávno tu býval čas a priestor
raz darmo hej (daj mi cigu Joe)
nech to predýcham, ty vieš,
že nedýcham len žmolím zo seba
a z tých špakov to posledné
sleduj, čo pár týždňov urobí z chlapov
ten vedľa strieľa veľa, má takú náturu,
ani by si nepovedal, že nemá maturu
a nie je sprostý, skôr mladý
a tak dúfa, že ju raz spraví
ked sa vráti a tak páli
jak ten chlad, chce sa vrátiť
sľúbil to mame a mamám sa neklame
a chlapci nikdy neplačú, haha
a celý ten svet sa rúti
jak dízlak až čakáš,
že kedy ho už trafí šľak
nech ho trafí šľak, a sa krúti
jak tá speváčka pred týždom s orchestrom
mala prsia jak svet
swingovali jedna radosť
jak ten orchester potom zmizla
a sme zostali sami (sme zostarli sami)
a dôvod, prečo hentí sú nepriateľ
je ten, že sú nie priateľ
že si od nich nevypýtaš tabak
tak si na nich musíš dávať bacha, tak bacha
tie noci sú chladné jak olovo
ked obloha sa leskne jak slzy
a my od toho strachu sme až drzí
vzťahy mrznú a potom nás to mrzí
ked odkrývame svoje vnútra
srdcia, seba a črevá (fuj)
a ten vedľa vôbec nebol poet, vôbec
ked riekol, že v Tomomvi je búrka
nič sa netočí viac než guľka ah nič,
sleduj, v Tomovi je búrka
a my tu, kde spoznávame tmu,
píšem riadky z ktorých tečie moja krv
Tomáš Janovic:
spomienka na slávne 20. storočie
striedavo sme kľučkovali medzi padajúcimi bombami
a padajúcimi hovnami
a všade samé čisté zásahy
Lyrik:
Luvinský odišiel domov
je to lucky boy
vliekli sme ho s prestrelenou nohou
až po zadný voj
ústup bol strastný, bejbe
všade ostrý boj
až mimo dostrelu
tých domov nastal pokoj
je to divná hra - najprv dlho čakáš
a potom príde strach, samota,
ked to začne padať
všade je oheň cez hluk
počuješ mužov plakať
a tí, čo odchádzajú pomalšie sa modlia k mamám
je taká zima, že nedokážem myslieť
a hýbem prstami v kanadách
rozdýchavam strach do výšiek
cez prsty mi prúdi teplá para
stráca sa v boroviciach k oblaku
čo pripomína padák
dáme im na frak, Joe, pripravení pobiť ich
my sme história, zúrime zo všetkých politík
v Begemone vyhral som pár Lucky Strike škatúľ
vo vzduchu je cítiť tabak, prdy z toľkých fazúľ
posledná noc pred útokom je tichá, je tma
vieme, že sú celkom blízko, ako hmla
do môjho srdca prehovára kaplán, odvážny chlap,
obchádza naše plytké hroby, chce nás pomazať
ou bejbe, prosím, keby tu skončím
tak roň tie slzy, ale nie zas príliš dlho
zabudni, ked som bol zlý, ked som bol zlý, ked som bol zlý