Na chvilu postoj biely muz, uz nepocuvaj lzi ktorymi krmia nas. Ma silu ocele tvoj hlas, len zvolit si tu spravnu cestu ktorou ist. Sladku chut mali nase vitazstva, prehry a bolest-vsetko v mene bielej sily. Roky tvrdych uderov my musime vstat, nam nepristane prezit zivot na kolenach.
Na chvilu postoj biely muz, uz nepocuvaj lzi, ktorymi krmia nas. videl som prilis vela hnevu v tvojich ociach, ja citim ako nenavidis vlastny strach-svoj vlastny strach.
Slavy pad, zrady zrod vidim nas hrob citim krivdy chut, v okovach nasa buducnost. Minulost odsudena k pocitu hanby. Bestie vladnu nasmu casu, vedu nas ako stado k priepasti, vzyvaju diabla na pomoc proti nam, slova plne lasky, ovladaju umenie lzi.
Kedy zradi duse ludi ten strach kedy narod konecne oci otvori, je cas branit kus nasho dedicstva, duch slovansky prave vstal. Znovu bude pocut nas tazky krok, krajinou otrasie koni cval, a tato jazda je mozno posledna-teraz alebo nikdy, vybojujme nasu slobodu.
Blesky v chrbte pretinaju oblohu a dazd. Zem rozmocena cerstvou krvou a vahou mladych tiel. Kracamzahradou vlastnej smrti stupit uz pomaly nie je kam. Prebudim sa, zotriem z tvare pot, bol to len dalsi zly sen.
Kedy zradi duse ludi ten strach kedy narod konecne oci otvori, je casbranit kus nasho dedicstva, duch slovansky prave vstal. Znovu bude pocut nas tazky krok, krajinou otrasie koni cval, a tato jazda je mozno posledna- teraz alebo nikdy, vybojujme nasu slobodu.
Oni vzdy boli posledne co sme chceli zit v pokoji a nadeji, ze pokoj daju nam, ale nepriatel zil vlastnou pychou, slepy vidinou moci a bohatstva opustil vsetko dal telo dal dusu dal by snad aj vlastne deti len aby vladol ale nic z toho nebolo bez nas mozne moja rasa moj narod ako obet peklu moze byt.
Blesky v chrbte pretinaju oblohu a dazd. Zem rozmocena cerstvou krvou a vahou maldych tiel. Kracam zahradou vlastnej smrti stupit uz pomaly nie je kam. Genocida mojho rodu to je realita to nie je sen...
Na chvilu postoj biely muz, uz nepocuvaj lzi, ktorymi krmia nas. videl som prilis vela hnevu v tvojich ociach, ja citim ako nenavidis vlastny strach-svoj vlastny strach.
Slavy pad, zrady zrod vidim nas hrob citim krivdy chut, v okovach nasa buducnost. Minulost odsudena k pocitu hanby. Bestie vladnu nasmu casu, vedu nas ako stado k priepasti, vzyvaju diabla na pomoc proti nam, slova plne lasky, ovladaju umenie lzi.
Kedy zradi duse ludi ten strach kedy narod konecne oci otvori, je cas branit kus nasho dedicstva, duch slovansky prave vstal. Znovu bude pocut nas tazky krok, krajinou otrasie koni cval, a tato jazda je mozno posledna-teraz alebo nikdy, vybojujme nasu slobodu.
Blesky v chrbte pretinaju oblohu a dazd. Zem rozmocena cerstvou krvou a vahou mladych tiel. Kracamzahradou vlastnej smrti stupit uz pomaly nie je kam. Prebudim sa, zotriem z tvare pot, bol to len dalsi zly sen.
Kedy zradi duse ludi ten strach kedy narod konecne oci otvori, je casbranit kus nasho dedicstva, duch slovansky prave vstal. Znovu bude pocut nas tazky krok, krajinou otrasie koni cval, a tato jazda je mozno posledna- teraz alebo nikdy, vybojujme nasu slobodu.
Oni vzdy boli posledne co sme chceli zit v pokoji a nadeji, ze pokoj daju nam, ale nepriatel zil vlastnou pychou, slepy vidinou moci a bohatstva opustil vsetko dal telo dal dusu dal by snad aj vlastne deti len aby vladol ale nic z toho nebolo bez nas mozne moja rasa moj narod ako obet peklu moze byt.
Blesky v chrbte pretinaju oblohu a dazd. Zem rozmocena cerstvou krvou a vahou maldych tiel. Kracam zahradou vlastnej smrti stupit uz pomaly nie je kam. Genocida mojho rodu to je realita to nie je sen...