JSB Lyrics

Po smútku býva tak, že príde dážď.
Oči sú mokré a suchý je plač.
Okná sú zavreté, ležím a sním.
Rozmýšľam o tom, že podpálim kríž.
Vyletel som do nebies a povedal si viac už nie!!!
Už nie!!!
Už nie!!!

Kamienky spievajú mi jej meno.
Na chodníku, čo bol iba môj.
Vôkol mňa vytryskol vodopád lží.
Preklial som pekné a zachránil zlé.
Bolo to nedávno, stretol som neznámo.
Bolo tak čudné a zároveň s***né.
Na krídlach malo vyryté otázky.

Obloha zletela k mojím nohám.
S úsmevom vítal som tento jej pád.
Nemala vzpierať sa mojím túžbam.
Neroztrhol by som modré nebo.
Vyletel som do nebies a povedal si viac už nie!!!
Už nie!!!
Už nie!!!
Už nie!!!