Vzdialený hlas začal mi otázky klásť : „Prečo sa snažíš zachrániť svet, keď zohnutý ľudia mu vládnu dnes?'
Oblohou krúži vták,
nemusíš sa ho báť.
Rozbehnúť po lúke bosý sa chcem,
trápi ma myšlienka : „Čo vlastne chcem?'
Motýľ čo žmurká,ruža čo spieva,
sedí tu rád na lúke z neba.
Vtáci mu zobú z ruky čo nemá cit.
Panáčik z dreva bude raz kráľ!!!
Sedí a hľadí na dúhový most...
Začal sa triasť, nechápal nič..
Spasiť chcel nás skúša to zas.
Postavil hrad - dúhový kráľ.
Steny ma krivé, obrysy matné.
Oblohou krúži vták,
hľadá ten bájny hrad.
Rozbehnúť po lúke bosý sa chcem,
trápi ma myšlienka : „Čo vlastne chcem?'
Vtáci mu zobú z ruky čo nemá cit.
Panáčik z dreva bude raz kráľ!!!
Sedí a hľadí na dúhový most...
Začal sa triasť, nechápal nič..
Spasiť chcel nás skúša to zas.
Postavil hrad - dúhový kráľ.
Steny ma krivé, obrysy matné.
Ostal som sám - ja a môj svet.
Vraj bez bolesti - mýliť sa smiem.
Trápi ma niekto? Možno, že nie...
Stačí tak málo - pre lepší svet...
Oblohou krúži vták,
nemusíš sa ho báť.
Rozbehnúť po lúke bosý sa chcem,
trápi ma myšlienka : „Čo vlastne chcem?'
Motýľ čo žmurká,ruža čo spieva,
sedí tu rád na lúke z neba.
Vtáci mu zobú z ruky čo nemá cit.
Panáčik z dreva bude raz kráľ!!!
Sedí a hľadí na dúhový most...
Začal sa triasť, nechápal nič..
Spasiť chcel nás skúša to zas.
Postavil hrad - dúhový kráľ.
Steny ma krivé, obrysy matné.
Oblohou krúži vták,
hľadá ten bájny hrad.
Rozbehnúť po lúke bosý sa chcem,
trápi ma myšlienka : „Čo vlastne chcem?'
Vtáci mu zobú z ruky čo nemá cit.
Panáčik z dreva bude raz kráľ!!!
Sedí a hľadí na dúhový most...
Začal sa triasť, nechápal nič..
Spasiť chcel nás skúša to zas.
Postavil hrad - dúhový kráľ.
Steny ma krivé, obrysy matné.
Ostal som sám - ja a môj svet.
Vraj bez bolesti - mýliť sa smiem.
Trápi ma niekto? Možno, že nie...
Stačí tak málo - pre lepší svet...