Celé noci nespím, nosím v sebe tvoje stopy a ty nie!
Spomienky na teba pradú, oni nevedia pravdu, že ja ich
živím a ty nie!
Dnes v sade Janka Kráľa som na mraze stála ako uprostred júla a ty nie!
Krása zmizla jak dúha, ja tu čakám, že vyjde druhá. A ty nie!
Hej, hej, hej, hej, hej!
Povedz mi to rovno!
Naplno a hlasno!
Nešetríš ma už dávno!
Veď je to už jedno a ty to vieš
tak povedz, že je koniec!
Kde sme boli predtým? Pamätám si celé tvoje vety, a ty nie!
Myšlienky na teba blúdia v jednom kruhu, strácajú
sa, miznú v snehu, a ty nie!
V prudkom svahu iba stúpať a kričať! Nosím v sebe navždy tvoju pečať! A ty nie!
Žiť v takomto dome ako v ponorenom zvone! Stále iba čakať na spasenie!
Hej, hej... Povedz mi to rovno, naplno a hlasno,
nešetríš ma už dávno, veď je to už jedno a ty to vieš,
tak povedz, že je koniec.
Je koniec!
Spomienky na teba pradú, oni nevedia pravdu, že ja ich
živím a ty nie!
Dnes v sade Janka Kráľa som na mraze stála ako uprostred júla a ty nie!
Krása zmizla jak dúha, ja tu čakám, že vyjde druhá. A ty nie!
Hej, hej, hej, hej, hej!
Povedz mi to rovno!
Naplno a hlasno!
Nešetríš ma už dávno!
Veď je to už jedno a ty to vieš
tak povedz, že je koniec!
Kde sme boli predtým? Pamätám si celé tvoje vety, a ty nie!
Myšlienky na teba blúdia v jednom kruhu, strácajú
sa, miznú v snehu, a ty nie!
V prudkom svahu iba stúpať a kričať! Nosím v sebe navždy tvoju pečať! A ty nie!
Žiť v takomto dome ako v ponorenom zvone! Stále iba čakať na spasenie!
Hej, hej... Povedz mi to rovno, naplno a hlasno,
nešetríš ma už dávno, veď je to už jedno a ty to vieš,
tak povedz, že je koniec.
Je koniec!