Už ma máš, už ma máš. Už ma máš ako slnko, ako vzduch, ktorý dýchaš, ako dážď, už ma máš, tak ľahko, ako
keď len tak povieš: Čo si dáš? Už ma máš ako decko, čo každý deň čaká, že príde Mikuláš, a už ma máš tak
sladko, už si ma jediným dotykom celkom omotáš.
Tak vitaj! Už si tam! Tam na tých miestach, kam sa odlieta,
už si tam, odkiaľ je naspäť cesta tŕnistá,
odkiaľ sa vždy tak vraciam jak šípom postrelený bocian,
ale zostaň si tam, zostaň si tam.
Už ma máš ako slnko, ako vzduch, ktorý dýchaš, ako dážď. Už ma máš, tak ľahko, ako keď len tak prídeš
a povieš: Čo si dáš? Už ma máš jak to decko, čo každý deň čaká, že príde Mikuláš, a už ma máš tak sladko, už si
ma jediným dotykom zas celkom omotáš.
Tak vitaj, už si tam, tam na tých miestach, kam ja odlietam,
už si tam, tam, odkiaľ je strastiplná cesta,
odkiaľ sa vždy tak vraciam jak šípom postrelený bocian,
ale zostaň si tam, zostaň si tam.
keď len tak povieš: Čo si dáš? Už ma máš ako decko, čo každý deň čaká, že príde Mikuláš, a už ma máš tak
sladko, už si ma jediným dotykom celkom omotáš.
Tak vitaj! Už si tam! Tam na tých miestach, kam sa odlieta,
už si tam, odkiaľ je naspäť cesta tŕnistá,
odkiaľ sa vždy tak vraciam jak šípom postrelený bocian,
ale zostaň si tam, zostaň si tam.
Už ma máš ako slnko, ako vzduch, ktorý dýchaš, ako dážď. Už ma máš, tak ľahko, ako keď len tak prídeš
a povieš: Čo si dáš? Už ma máš jak to decko, čo každý deň čaká, že príde Mikuláš, a už ma máš tak sladko, už si
ma jediným dotykom zas celkom omotáš.
Tak vitaj, už si tam, tam na tých miestach, kam ja odlietam,
už si tam, tam, odkiaľ je strastiplná cesta,
odkiaľ sa vždy tak vraciam jak šípom postrelený bocian,
ale zostaň si tam, zostaň si tam.