1. Zem pradávnych sĺnk
v chladnom tieni tajomstiev
na mapách jej dávno niet.
Zem pradávnych sĺnk
nepoznáš jej žalospev
more nevydá viac ten svet.
Pod hladinou spí kameň s tvárou naveky
v nehybnom tieni rias,
a milenci sú si v tej hĺbke ďalekí
s rukou sa míňa vlas.
R: Len more cez brány čias,
ženie na brehy stĺpy vĺn.
More cez brány čias von vynáša stĺpy vĺn.
2. Zem stratených sĺnk v oknách blúdia oči rýb
tam hlboko niet kam ujsť.
zem stratených sĺnk v oknách blúdia oči rýb
hľadajú klúč od úst.
Pod hladinou spí kameň tvár a testament
v nehybnom tieni rias.
Čas zostal tu stáť očami hviezd sa díva kvet
v tej hĺbke je niečo z nás.
R: Len more cez brány čias,
ženie na brehy stĺpy vĺn.
More cez brány čias von vynáša stĺpy vĺn.
1. Zem pradávnych sĺnk
v chladnom tieni tajomstiev
na mapách jej dávno niet.
Zem pradávnych sĺnk
nepoznáš jej žalospev
more nevydá viac ten svet.
Pod hladinou spí kameň s tvárou naveky
v nehybnom tieni rias,
a milenci sú si v tej hĺbke ďalekí
s rukou sa míňa vlas.
R: : Len more cez brány čias,
ženie na brehy stĺpy vĺn.
More cez brány čias von vynáša stĺpy vĺn.
3. Nepovie nám však viac,
kde mŕtvi v ňom bývajú.
Nepovie nám však viac,
čo mestá v ňom skrývajú.
Nepovie nám však viac,
čo mestá v ňom skrývajú.
v chladnom tieni tajomstiev
na mapách jej dávno niet.
Zem pradávnych sĺnk
nepoznáš jej žalospev
more nevydá viac ten svet.
Pod hladinou spí kameň s tvárou naveky
v nehybnom tieni rias,
a milenci sú si v tej hĺbke ďalekí
s rukou sa míňa vlas.
R: Len more cez brány čias,
ženie na brehy stĺpy vĺn.
More cez brány čias von vynáša stĺpy vĺn.
2. Zem stratených sĺnk v oknách blúdia oči rýb
tam hlboko niet kam ujsť.
zem stratených sĺnk v oknách blúdia oči rýb
hľadajú klúč od úst.
Pod hladinou spí kameň tvár a testament
v nehybnom tieni rias.
Čas zostal tu stáť očami hviezd sa díva kvet
v tej hĺbke je niečo z nás.
R: Len more cez brány čias,
ženie na brehy stĺpy vĺn.
More cez brány čias von vynáša stĺpy vĺn.
1. Zem pradávnych sĺnk
v chladnom tieni tajomstiev
na mapách jej dávno niet.
Zem pradávnych sĺnk
nepoznáš jej žalospev
more nevydá viac ten svet.
Pod hladinou spí kameň s tvárou naveky
v nehybnom tieni rias,
a milenci sú si v tej hĺbke ďalekí
s rukou sa míňa vlas.
R: : Len more cez brány čias,
ženie na brehy stĺpy vĺn.
More cez brány čias von vynáša stĺpy vĺn.
3. Nepovie nám však viac,
kde mŕtvi v ňom bývajú.
Nepovie nám však viac,
čo mestá v ňom skrývajú.
Nepovie nám však viac,
čo mestá v ňom skrývajú.