Možno každý predpísaný má svoj dej,
možno máš byť taký aký taký,
ale život svoj ty zmeniť môžeš to hej,
môžes, môžeš, môžeš, môžeš...
Možno každý predpísaný má svoj dej,
možno máš byť taký aký taký,
ale život svoj ty zmeniť môžeš to hej,
môžes, môžeš, môžeš, môžeš...
Keď pozrem h*** sa,
na ľudí ktorí klamstvom dostali to svoje á,
teraz som h***, čo je, aké to je,
súboj citov s realitou v tebe večer
ľahneš do postele makkej ako vtáčie perie,
ale hlava tebe dáva von,
obrazy, život prinesené snom,
čo ty spôsobuješ bolesť,
dávaš ľudí dole, čo je, načo to je, aké to je?
Mama doma kuka, jak vyzera ocova už ruka,
zavre dvere na izbe a ja viem, že v mukach
nie vždy v správnych dňoch,
to každy si v dome ži čo Boh,
v hrobe nadeli nam och,
keď už vieme, že štát nás núti,
krúti sa ti hlava
niekedy čo treba všetko ti to núti zrak
ti veru tak ti toto treba tak čo ti.
Tam sa pozri ešte ľudia nižšie žijuci,
toto čučo Samberg v rukach stale nosi
v parku sediaci a pijuci jak bu-čo?
Porozprava z holubmi a tu-čo?
Zatial vonku vedľa na terase horuca je kava,
a tam sedí človek ten čo večer doma spáva,
do postele makkej ako vtačie perie ľahá,
ale hlava dáva von obrazy v noci prinesené snom,
no dáva ľudí dole, čo je,
život z hora verzus život z dola,
ja a Duhan tak to bolo no teraz tak to je?
Čo je? Život zhora verzus život z dola...tak to je...
Možno každý predpísaný má svoj dej,
možno máš byť taký aký taký,
ale život svoj ty zmeniť môžeš to hej,
môžes, môžeš, môžeš, môžeš...
Možno každý predpísaný má svoj dej,
možno máš byť taký aký taký,
ale život svoj ty zmeniť môžeš to hej,
môžes, môžeš, môžeš, môžeš...
Čo vám poviem, skade som už viete,
kade chodím, kde hrám, či s kym chodim,
tiež už viete,
cestujete dopravou, zo zapadu na vychod,
do obedu po laviciach čarbe
či sa po hlave len škrabeš - že mi to jedno!
Ale bež, hľadať novú robotu, šak ty vieš!
Že totu staru, dostal novy po rodine,
rodinkarstvo cez rodinu vybaveny,
tak ti tu veľa zdaru,
pri hľadaní pečiatok na urad,
kde je veľmi dlhý rad,
a nervozné asistentky
to ti vravím brat,
ako je možne, že niekto má nič,
a niekto zas obrovský barák ka-ma-rát,
niekto tlačí vozík z hranolami na družstve,
a niekto si žije jak v kráľovstve,
ľudia posadaný von, na terase pod slnkom,
obsluha ulietaná okolo,
so širokým úsmevom,
obsluhuje často hostí,
ktorí prišli k miliónom viete ako?
Podvodom!
Lebo rozdiel medzi ľuďmi udávame my,
či osud no tak sa posúď, keď,
dakedy krúti sa ti hlava
a dakedy ani káva nepomože,
no žiaľbohu stávajú sa veci ťažké,
ťažko odhadnúť dneska s kým rozpravať sa možeš...
Možno každý predpísaný má svoj dej,
možno máš byť taký aký taký,
ale život svoj ty zmeniť môžeš to hej,
môžes, môžeš, môžeš, môžeš...
Možno každý predpísaný má svoj dej,
možno máš byť taký aký taký,
ale život svoj ty zmeniť môžeš to hej,
môžes, môžeš, môžeš, môžeš...
možno máš byť taký aký taký,
ale život svoj ty zmeniť môžeš to hej,
môžes, môžeš, môžeš, môžeš...
Možno každý predpísaný má svoj dej,
možno máš byť taký aký taký,
ale život svoj ty zmeniť môžeš to hej,
môžes, môžeš, môžeš, môžeš...
Keď pozrem h*** sa,
na ľudí ktorí klamstvom dostali to svoje á,
teraz som h***, čo je, aké to je,
súboj citov s realitou v tebe večer
ľahneš do postele makkej ako vtáčie perie,
ale hlava tebe dáva von,
obrazy, život prinesené snom,
čo ty spôsobuješ bolesť,
dávaš ľudí dole, čo je, načo to je, aké to je?
Mama doma kuka, jak vyzera ocova už ruka,
zavre dvere na izbe a ja viem, že v mukach
nie vždy v správnych dňoch,
to každy si v dome ži čo Boh,
v hrobe nadeli nam och,
keď už vieme, že štát nás núti,
krúti sa ti hlava
niekedy čo treba všetko ti to núti zrak
ti veru tak ti toto treba tak čo ti.
Tam sa pozri ešte ľudia nižšie žijuci,
toto čučo Samberg v rukach stale nosi
v parku sediaci a pijuci jak bu-čo?
Porozprava z holubmi a tu-čo?
Zatial vonku vedľa na terase horuca je kava,
a tam sedí človek ten čo večer doma spáva,
do postele makkej ako vtačie perie ľahá,
ale hlava dáva von obrazy v noci prinesené snom,
no dáva ľudí dole, čo je,
život z hora verzus život z dola,
ja a Duhan tak to bolo no teraz tak to je?
Čo je? Život zhora verzus život z dola...tak to je...
Možno každý predpísaný má svoj dej,
možno máš byť taký aký taký,
ale život svoj ty zmeniť môžeš to hej,
môžes, môžeš, môžeš, môžeš...
Možno každý predpísaný má svoj dej,
možno máš byť taký aký taký,
ale život svoj ty zmeniť môžeš to hej,
môžes, môžeš, môžeš, môžeš...
Čo vám poviem, skade som už viete,
kade chodím, kde hrám, či s kym chodim,
tiež už viete,
cestujete dopravou, zo zapadu na vychod,
do obedu po laviciach čarbe
či sa po hlave len škrabeš - že mi to jedno!
Ale bež, hľadať novú robotu, šak ty vieš!
Že totu staru, dostal novy po rodine,
rodinkarstvo cez rodinu vybaveny,
tak ti tu veľa zdaru,
pri hľadaní pečiatok na urad,
kde je veľmi dlhý rad,
a nervozné asistentky
to ti vravím brat,
ako je možne, že niekto má nič,
a niekto zas obrovský barák ka-ma-rát,
niekto tlačí vozík z hranolami na družstve,
a niekto si žije jak v kráľovstve,
ľudia posadaný von, na terase pod slnkom,
obsluha ulietaná okolo,
so širokým úsmevom,
obsluhuje často hostí,
ktorí prišli k miliónom viete ako?
Podvodom!
Lebo rozdiel medzi ľuďmi udávame my,
či osud no tak sa posúď, keď,
dakedy krúti sa ti hlava
a dakedy ani káva nepomože,
no žiaľbohu stávajú sa veci ťažké,
ťažko odhadnúť dneska s kým rozpravať sa možeš...
Možno každý predpísaný má svoj dej,
možno máš byť taký aký taký,
ale život svoj ty zmeniť môžeš to hej,
môžes, môžeš, môžeš, môžeš...
Možno každý predpísaný má svoj dej,
možno máš byť taký aký taký,
ale život svoj ty zmeniť môžeš to hej,
môžes, môžeš, môžeš, môžeš...