hovorí mi priateľ, nechá ma chytiť sa každej slamky
pritom som len mora, čo jej večer lieta kolo lampy
a zas na mňa pani z hora vytrasie chlpov celé vrece
toho jej psa raz asi... ale o tomto som nechcel
môj sen o tebe nie je vŕzgajúca posteľ
a ani neviem prečo sa slepo vrhám do striel tvojich slov
a kričím nebolí, nebolí a pritom treba zaťať zuby
a hrať že zvládam kroky do rytmu tejto hudby
sme kohúti na kope hnoja
sme ohne nášho nepokoja
niekedy pre jedinú vetu sa všetko zvrtne blbým smerom
a ďalší krok je snaha, aby to i druhý zlízol rovným dielom
sme príliš pyšný, každý osve, to je pravda o tebe a o mne
a každé slovo navrch je len ďalší pešiak v tejto vojne
sme kohúti na kope hnoja
sme ohne nášho nepokoja
to naše biedne nízke túžby obom vystúpili z prítmia
lebo tá sladká príchuť výhry je jama nenásytná
ale to nie je čo sme chceli, nebude nikto ničím sluhom
sme dvaja slepci a rukou šmátrame do tmy po tom druhom
sme kohúti na kope hnoja
sme ohne nášho nepokoja
a ak to vidíš napni prak
a komu vystrel oko a komu zámku z okov
môj sen o tebe nie je vŕzgajúca posteľ
a ani neviem prečo sa slepo vrhám do striel tvojich slov
to naše biedne nízke túžby obom vystúpili z prítmia
lebo tá sladká príchuť výhry je jama nenásytná
pritom som len mora, čo jej večer lieta kolo lampy
a zas na mňa pani z hora vytrasie chlpov celé vrece
toho jej psa raz asi... ale o tomto som nechcel
môj sen o tebe nie je vŕzgajúca posteľ
a ani neviem prečo sa slepo vrhám do striel tvojich slov
a kričím nebolí, nebolí a pritom treba zaťať zuby
a hrať že zvládam kroky do rytmu tejto hudby
sme kohúti na kope hnoja
sme ohne nášho nepokoja
niekedy pre jedinú vetu sa všetko zvrtne blbým smerom
a ďalší krok je snaha, aby to i druhý zlízol rovným dielom
sme príliš pyšný, každý osve, to je pravda o tebe a o mne
a každé slovo navrch je len ďalší pešiak v tejto vojne
sme kohúti na kope hnoja
sme ohne nášho nepokoja
to naše biedne nízke túžby obom vystúpili z prítmia
lebo tá sladká príchuť výhry je jama nenásytná
ale to nie je čo sme chceli, nebude nikto ničím sluhom
sme dvaja slepci a rukou šmátrame do tmy po tom druhom
sme kohúti na kope hnoja
sme ohne nášho nepokoja
a ak to vidíš napni prak
a komu vystrel oko a komu zámku z okov
môj sen o tebe nie je vŕzgajúca posteľ
a ani neviem prečo sa slepo vrhám do striel tvojich slov
to naše biedne nízke túžby obom vystúpili z prítmia
lebo tá sladká príchuť výhry je jama nenásytná